2007 - Tradičný účes Slovákov vo Vojvodine a prikrívky hlavy

2007 prikrivky hlavy

Dôležité miesto v kroji Slovákov má pokrývka hlavy a úprava vlasov. Je to najarchaickejšia časť odevu. Ihlice, ktoré sa používajú v Banáte a hrebene z Báčky a Sriemu, používajú sa od čias príchodu Slovákov a územie Vojvodiny. Pokrývky na hlavách vydatých žien, čepiec alebo čepec a kitka, i keď menia formu, materiál i spôsob ozdobovania, zachovávajú si svoje tradičné poslanie.

Dievčatám sa vlasy nestrihali ale sa zapletali tak, aby sa o ne nemuseli starať aspoň niekoľko dní. Charakteristické je zapletanie vlasov na zápletky, na vykrútky a na bikuľe. Na zápletky sa česalo v Báčke a Srieme. V Banáte (s výnimkou Aradáča) sa češe na výkrutky. Dievčatá v Aradáči, v dedinách Sriemu a Báčky sú česané aj na bikuľe. O niečo novšie spôsoby česania dievčat sú zapletanie do dvoch, troch alebo štyroch vrkočov.

Deti, zhruba do štyroch rokov, nosili šité alebo háčkované čiapočky, čepčeky. Šité čiapočky boli bohato zdobené stužkami, perličkami a pod. U starších detí pokrývky hlavy boli rovnaké ako u dospelých – chlapci mali klobúky a dievčatá šatky.
Dievčatko sa stáva dievčaťom po konfirmácii. Vtedy sa mení aj spôsob úpravy a skrášľovania vlasov. V Petrovci a v dedinách tej istej typologickej skupiny, dievčatá si vlasy delili v strede na pútec a spletali do jedného vrkoča.
Rovnako si vlasy upravovali evanjelické dievčatá v Selenči. Od 30. rokov 20. storočia dievčatá si vlasy začesávali hladko a vrkoč zapletali na zátylku. Katolíčky zo Selenče a Slovenky v bajši a Ľube si vlasy zapletali do dvoch vrkočov, ktoré si ovíjali okolo hlavy, do čamošov.
V Starej Pazove sa vlasy sa vlasy najprv hladko vyčešú a vrkoč viazaný vysoko na zátylku odstáva od hlavy – koňský chvost, čo je vplyv mesta.
Dievčatá do pätnástich rokov nosia menej ozdôb na hlave, zvyčajne iba tenšiu stužku, prevažne ružovej farby. od pätnástich sa dievčina ustrája bohatšie. Dievčenské vlasy sa vo všetkých dedinách Vojvodiny ozdobovali hodvábnymi širokými stužkami s kvetinovými motívmi červenej, ružovej a bielej farby. Čierne stužky sa nosili napr. počas pôstu. Stužky sa viažu okolo hlavy a na mašľu na konci vrkoča.
V báčskopetrovskej obmene kroja, v Selenči a v Srieme charakteristickou ozdobou na dievčenských hlavách bolo koleso. V medzivojnovom období si dievčatá viazali okolo hlavy ozdobní pásik zo stužky – vlasalo (Selenča) alebo hlavalo (Petrovec) a šatku.
Tomu podobný je kosorúl, okrasný pásik, ktorý nosili katolíčky zo Selenče. V Pivnici dievčatá nosili nad vrkočom ružičku a okolo hlavy si viazali tenkú stužku čiernej farby. v Kovačici sa nosila široká stužka okolo hlavy a nad vrkočom mašľa, z ktorej na chrbát splývali rôznofarebné stužky.
V báčskopetrovskej obmene vydaté ženy nosia kitku, na ktorú si dávali ručník pod kitku alebo čepiec z čierneho kašmíru s ružami ktorá sa viaže na zátylku. Obyčaj nosenia čepca v dnešnom variante sa u vojvodinských Sloveniek objavil v 30. rokoch 20. storočia.
Starý typ čepca z tylu a čipky vymizol z Báčky a Sriemu ešte začiatkom 20. storočia. V Pivnici si ženy upletú jeden vrkoč, ktorý obmotajú okolo neho samotného tak, že odstáva od hlavy a leží na krku, to je konť. Nad konť sa zasúva hrebeň. Hrebeň v tomto prípade dáva tvar čepcu a šatke.
Novší spôsob česania je, že si ženy spravia kitku z jedného vrkoča. Na vlasy sa dáva čepiec, ktorý je nasadený tak, že sa vidí aj časť vlasov v vpredu. Čepiec alebo kitku žena prikrýva ešte jednou šatkou, ručníkom. Aby ručník lepšie stal, dáva sa pod neho druhý, dobre naškrobený, najčastejšie bielej farby. dnes sa šatka nosí tak že má pišťok ale predtým Pivničanky nosili šatku „na okrúhlo“, bez pišťoka.
V obciach Báčska Palanka a Bajša Slovenky pomerne rýchlo, na začiatku 20. Storočia, prijali mestský spôsob obliekania, takže aj vlasy si upravovali podľa módy.
Ženy evanjeličky zo Selenče si robia kitku tak, že obmotávajú vrkoč okolo hrebeňa. Na kitku si viažu ručník na kitku, ktorý sa môže ozdobiť tromi brmbolcami z vlny. Brmbolce nosili mladé ženy počas prvých rokov manželstva. Čepiec je so zvýrazneným dolným dielom, ktorý volajú lokša.
Katolíčky zo Selenči majú kynďu z dvoch vrkočov, ktoré sú zodvihnuté a pripevnené kovovými ihlicami. Cez kynďu sa viaže kitkalo alebo papír, to je kúsok kartónu obtiahnutý plátnom. Cez kitkalo sa dáva ručník na kitku, ozdobený dvomi brmbolcami z vlny, čepec alebo fituľa.
Slovensky zo Starej Pazovy a okolia si vlasy schytávajú na zátylku a zasunú hrebenčok. Ručník na kitku sa viaže dosť nízko – nosí sa prakticky v polovici čela.
Čepiec alebo čapka sa nenosí samotný, bez hornej šatky. Šatka sa od 30. rokov 20. storočia nosí „na krátko“, tak, že sa vidí celý rožok, okrem toho, šatka sa viacej pritiahne ku tvári, so zvýrazneným pišťokom nad čelom.
Slovenky z Banátu (okrem Aradáča) si vlasy najprv hladko začešú a na zátylku upletú dva vrkoče. Kovovú ihličku, ktorú dostávajú pri sobáši, prevlečú cez vlasy ponad vrkoče a potom ich obmotávajú okolo nej. Aby vlasy dobre stáli, vsúva sa aj napred hrebenčok. Dnes sa častejšie používa kovový hrebeň. Na vlasy sa dáva ručník pod kitku, lepedov alebo čepiec. Čepiec sa môže nosiť aj samotný, bez hornej šatky. Stužkový čepiec je zvláštny druh čepca v tvare plytkej čiapočky, ktorý je špecificky ozdobený tromi štylizovanými kvetmi zo stužiek.
Keďže čiapočka nepokrýva celú hlavu, ale siaha iba do polovice, najprv sa viaže polôčka: zvinutá hodvábna čierna šatka. Dnes sa takýto čepiec nosí samotný a hovorí sa mu polôčka.
V Aradáči si ženy viažu vlasy na zátylku a ponad schytenú časť prevlečú dlhšiu kovovú ihličku. Vlasy rozdelia na osem prameňov robiac tak húpky: každý omotávajú pásikmi z plátna. Húpky sa prevlečú popod a okolo ihlice, to je kúpka. Kúpky sa prikrývajú čiapočkou džegou. Ženy ktoré sa ešte nestali matkami, si na čepiec pripínajú osobitnú ozdobu z naškrobených stužiek, pipíš.
Chlapcom sa vlasy strihali prvýkrát po dovŕšení jedného roka. Mladší muži si vlasy strihali nakrátko, nechávajúc si o niečo dlhšiu kečku. Muži chodili predtým vždy s pokrytou hlavou, keďže bolo neslušne byť holohlavý. Začiatkom 20. storočia nosili klobúky z filcu s nízkym plochým dnom, širšieho alebo užšieho obvodu, s páskou okolo obvodu a prackou ako ozdobou.

 

 

Tradičný účes a prikrývky hlavy - Hlas Ľudu, 26.05.2007

Tesne pred Dňom múzeí v Petrovci a po dlhšom čase v Národnom múzeu prebiehala nezvyčajná vernisáž. Táto inštitúcia toho času funguje v rámci Slovenského vojvodinského divadla, kde skutočne po dlhom čase zorganizovali výstavu. Ide o Tradičný účes a prikrývky hlavy Slovákov vo Vojvodine.
Autorky výstavy sú: Miroslava Blažićová-Petrášová a Tatiana Mitićová a na realizácii výstavy sa zúčastnila aj Nataša Melegová. Spolu realizovali spomenutú výstavu a otvorili ju v piatok 18. mája v budove Matice slovenskej, na prvom poschodí. Výstava pozostáva z dvoch častí: prvej – v podobe panelov, zhotovených pred dvoma rokmi a predstavených na Slovensku, na ktorých sú znázornené účesy, a druhej časti, v ktorej ide o prikrývky na hlavy zo zbierky Národného múzea. Výstava obsahuje aj mužské prikrývky a rekonštrukciu ženských prikrývok žien zo Selenče, Pivnice, Starej Pazovy a Petrovca. Výstava čo do rozsahu nie je náročná, keďže múzeum bojuje s nedostatkom priestoru. M. Blažićová-Petrášová vyzdvihla, že si osobitne treba všimnúť čepce, ktoré sú z druhej polovice 19. storočia a patria medzi najstaršie exponáty múzea. Zachovali sa práve preto, že tieto čepce na hlavách nosili mladuchy, a pri iných príležitostiach sa veľmi zriedkavo nosili. Tatiana Mitićová, kustódka Poľnohospodárskeho múzea v Kulpíne, vyzdvihla, že ide o malú časť muzeálnej zbierky, v ktorej sa nachádza vyše 4000 raritných predmetov, ktoré sa zachovávajú v Národnom múzeu. Výstava má aj sprievodný katalóg, v ktorom sa nachádza veľmi dôkladný text o tradícii ženských prikrývok autorky M. Blažićovej-Petrášovej.
Slovo riaditeľa Slovenského vojvodinského divadla Mgr. Pavla Čániho:
Naša najstaršia inštitúcia ešte stále nemá doriešený priestor, kde by mohla prezentovať materiály, ktoré, žiaľ, pomaly miznú, a to nie len mimo budovy, ale aj v rámci nej. Verím, že sa nám podarí, ak nie akcia kúpi Šusterovho domu, tak aspoň zabezpečiť hocijaký priestor, v ktorom by sme si mohli uschovať to, čo máme.

J. Černák
(Hlas Ľudu, 26.05.2007)

 

 

Ekspozicije muzeja

expozicie-mvs

Osnovnom obavezom muzeja je čuvati za buduće generacije kolekcije predmeta i koristiti ih za razvoj i proširenje znanja na osnovu proučavanja, vaspitno-obrazovnih aktivnosti, stalnih ekspozicija, privremenih izložbi i drugim naučnim aktivnostima. Ove aktivnosti moraju da budu u skladu sa definisanom linijom i vaspitno-obrazovnim pravcem muzeja.

Galerija Zuzke Medveđ

GZM

Galerija Zuzke Medveđ svečano je otvorena u subotu, 1. jula 1989. Prvu izložbenu ekspoziciju činilo je 54 restauriranih dela Zuzke Medveđ iz dobijenog fonda. Ekspoziciju su sačinjavali portreti, portreti sa narodnom nošnjom, narodno-žanrovske figuralne kompozicije, mrtva priroda, akti i pejzaži.

Narodno graditeljstvo

najstarsy-dom

Spomenik kulture od izuzetnog značaja „Zavičajna kuća“ u Petrovcu je građevina panonskog tipa koje su se gradile od 18. do polovine 20. veka. Kuća je građena tehnikom nabijanja gline i celom površinom je delimično ukopana u zemlju. Krov je na dve vode, napravljen od trske i okrenut zabatom prema ulici. U kući se nalaze predmeti koji predstavljaju tradicionalno prebivalište vojvođanskih Slovaka.

Izložbe MVS

velke zhromazdenie

Slovaci i Velika narodna skupština u…

Slovaci i Velika narodna skupština u Novom Sadu 25. novembra 1918. godine Autor: MA Jan Đemrovski
plagat za horami2018 tlac 1

Za horami, za dolami – tri storočia…

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského…
150 rokov divadla

150 rokov divadla v Petrovci,…

05.08.2016 – 31.12.2016 – 150 rokov divadla v Petrovci, dokumentačná výstava autora Vladimíra…

Lista izložbi GZM

3 BIENALE Katalog - 20 DECEMBER 2014

3. bienále slovenských výtvarníkov – amatérov

26.12. – 31.12.2014 – 3. bienále slovenských výtvarníkov amaterov. Kolektívna výstava umelcov z…
2014 R JANDRIC grafiky

Radovan Jandrić – grafiky

10.10. – 11.11.2014 – Radovan Jandrić – grafiky, samostatná výstava pri príležitosti životného…
01 Dni-japonskej-g 0514-00

Dni japonskej kultúry

22.05. – 10.06.2014 Dni japonskej kultúry – výstava ukiyo-e grafík z 18. a 19. storočia, majiteľa…

Iz sadržaja...

1992 Giga Djuragic Dile

Giga Duragić – Dile

samostatná výstava 08.02.1992 – 23.02.1992
2006 Vytvarne-umenie-Slovakov-vo-Vojvodine

Výtvarné umenie Slovákov vo Vojvodine v 20.…

Jeden z možných pohľadov. 01.11.2006 – 26.11.2006
Website by Webmedia