Umelecká orientácia Zuzky Medveďovej

Svadba Zuzka Medvedova

Dôkladne poznať a doceniť tvorbu Zuzky Medveďovej nie je možné bez sprítomnenia a ozrejmenia svojrázneho tradičného ľudopisného prúdu v slovenskom výtvarnom umení a bez poznania jeho tendencií v historickom kontexte.
Tento svojrázny prúd, tvorbou zameraný na vidiecku tematiku, vlastne na ľudovo-žánrovú maľbu a vo svojich začiatkoch i na portrétovanie významných osobností z národného života, vznikol polovicou 19. storočia ako štúrovská iniciatíva, ktorá sa manifestovala aj vo výtvarnej forme. Na samom začiatku týchto snažení stál maliar a litograf Peter Michal Bohúň (1822 – 1879), ktorý v Orle tatránskom (1846) zverejnil výtvarný program, určujúci jeho výtvarný zámer vydávať ručne kolorované litografické obrazy slovenských ľudových krojov, obrazy slovenskej krajiny a portréty významných osobností.
Takto tematicky orientovaný program – uplatnený na život vojvodinských Slovákov – je blízky výtvarno-tematickej orientácii maliarky Zuzky Medveďovej.
Na Slovensku sa výtvarné úsilie ľudovo-žánrového maliarstva prejavilo najmä v 90. rokoch 19. storočia. Najvýznamnejšími umelcami tohto obdobia boli Jozef Hanula (1863 – 1944) a výtvarníci z tzv. Grupy uhorsko-slovenských maliarov, založenej z iniciatívy maliara Jaroslava Augustu (1878 – 1970), ktorá si dala za úlohu výtvarne spracovať život slovenskej dediny. Do tohto združenia okrem Jaroslava Augustu patrili aj Gustáv Mallý (1879 – 1952) a Emil Pacovský (1879 – 1948).
Prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929), lalitský rodák, na výzvu svojho kolegu a priateľa z pražskej akadémie Jaroslava Augustu tiež vystavoval v rámci tohto prvého výtvarného združenia na Slovensku a pod jeho vplyvom sa určitý čas venoval dedinskému ľudovému žánru a ľudovo-žánrovému portrétu.
V kontexte dejín umenia Slovákov v Juhoslávii môžeme teda konštatovať určitú nadväznosť výtvarného diela Zuzky Medveďovej na toto obdobie v tvorbe Karola Miloslava Lehotského.
Vplyv maliarskeho programu Grupy uhorsko-slovenských maliarov ešte dlho vyžaroval, aby nakoniec vyvrcholil vo výtvarnom diele Martina Benku (1888 – 1971), ktorý Zuzku Medveďovú navštívil počas pobytu v Petrovci roku 1934. Jeho monumentalizmom tradičná folklorizujúca podoba ľudopisnej maľby vrcholí a zároveň sa aj končí.
Treba zdôrazniť, že dvadsiate roky 20. storočia v slovenskom výtvarnom umení – s prvkami luminizmu a s domináciou žánrovej a ľudopisnej maľby – boli na úrovni myslenia z konca 19. storočia a iba tridsiate roky, keď Zuzka Medveďová už absolvovala štúdium a pôsobila v Petrovci, umelci Mikuláš Galanda (1895 – 1938) a Ľudovít Fulla (1902 – 1980) slovenské výtvarníctvo usmerňujú k moderne.
Výtvarnú tvorbu Zuzky Medveďovej treba pozorovať a hodnotiť v týchto reláciách, lebo táto umelkyňa vychádza z uvedených koordinát tradícií ľudovo-žánrovej maľby a neopustila ju až do konca života, nevšímajúc si nové umelecké postoje k výtvarnej tvorbe v súčasnom maliarstve.

Ekspozicije muzeja

expozicie-mvs

Osnovnom obavezom muzeja je čuvati za buduće generacije kolekcije predmeta i koristiti ih za razvoj i proširenje znanja na osnovu proučavanja, vaspitno-obrazovnih aktivnosti, stalnih ekspozicija, privremenih izložbi i drugim naučnim aktivnostima. Ove aktivnosti moraju da budu u skladu sa definisanom linijom i vaspitno-obrazovnim pravcem muzeja.

Galerija Zuzke Medveđ

GZM

Galerija Zuzke Medveđ svečano je otvorena u subotu, 1. jula 1989. Prvu izložbenu ekspoziciju činilo je 54 restauriranih dela Zuzke Medveđ iz dobijenog fonda. Ekspoziciju su sačinjavali portreti, portreti sa narodnom nošnjom, narodno-žanrovske figuralne kompozicije, mrtva priroda, akti i pejzaži.

Narodno graditeljstvo

najstarsy-dom

Spomenik kulture od izuzetnog značaja „Zavičajna kuća“ u Petrovcu je građevina panonskog tipa koje su se gradile od 18. do polovine 20. veka. Kuća je građena tehnikom nabijanja gline i celom površinom je delimično ukopana u zemlju. Krov je na dve vode, napravljen od trske i okrenut zabatom prema ulici. U kući se nalaze predmeti koji predstavljaju tradicionalno prebivalište vojvođanskih Slovaka.

Izložbe MVS

velke zhromazdenie

Slovaci i Velika narodna skupština u…

Slovaci i Velika narodna skupština u Novom Sadu 25. novembra 1918. godine Autor: MA Jan Đemrovski
plagat za horami2018 tlac 1

Za horami, za dolami – tri storočia…

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského…
150 rokov divadla

150 rokov divadla v Petrovci,…

05.08.2016 – 31.12.2016 – 150 rokov divadla v Petrovci, dokumentačná výstava autora Vladimíra…
Hermanov brloh Hermanova jazbina Celje 1a

2016 - Narodeniny v Hermanovom brlohu –…

17.02.2016 – 10.03.2016 – Narodeniny v Hermanovom brlohu – Detské múzeum, Celje, SlovínskoAutorka…

Lista izložbi GZM

3 BIENALE Katalog - 20 DECEMBER 2014

3. bienále slovenských výtvarníkov – amatérov

26.12. – 31.12.2014 – 3. bienále slovenských výtvarníkov amaterov. Kolektívna výstava umelcov z…
2014 R JANDRIC grafiky

Radovan Jandrić – grafiky

10.10. – 11.11.2014 – Radovan Jandrić – grafiky, samostatná výstava pri príležitosti životného…
01 Dni-japonskej-g 0514-00

Dni japonskej kultúry

22.05. – 10.06.2014 Dni japonskej kultúry – výstava ukiyo-e grafík z 18. a 19. storočia, majiteľa…

Iz sadržaja...

Jozef-Klatik 2009

Jozef Klátik

Samostatná výstava pri príležitosti autorových 60. rokov života. 07.11.2009 – 22.11.2009
II-bienale-amaterov 2012

2. bienále slovenských výtvarníkov – amatérov

25.05-30.06.2012Druhé bienále slovenských výtvarníkov – amatérov potvrdilo, že takáto…
Slovensko-ocami-Karola-Plicku 2011

Slovensko očami Karola Plicku

Výstava fotografií – Karol Plicka (1894-1987) 04.08.2011 – 30.08.2011
1.-bienale-slovenskeho-vytvarneho-umenia

1. bienále slovenského vojvodinského umenia…

kolektívna výstava 23.11.1991 – 08.12.1991
Website by Webmedia