Galérii Zuzky Medveďovej k 20. narodeninám

V roku 2009 vojvodinskí Slováci si pripomínajú pozoruhodné výročia popredných ustanovizní kultúry, ku ktorým im po prvýkrát svojrázne zagratuluje aj novozaložený Ústav pre kultúru vojvodinských Slovákov. Jednou z nich je aj Galéria Zuzky Medveďovej z Petrovca, ktorá 1. júla 2009 oslávi 20 rokov založenia a kontinuovanej práce na ochraňovaní, zveľaďovaní a rozvoji slovenskej vojvodinskej výtvarnej scény.

Za 20 rokov v tejto galérii vznikla bohatá kolekcia výtvarných diel, ktorú charakterizuje predovšetkým žánrová vyváženosť a premyslená politika prezentačnej činnosti. Zato vďačíme tak výtvarným umelcom z radov vojvodinských Slovákov, ktorých úspechy sú merané často svetovými meradlami ako aj odbornej práci vedúcich osobností galérie. Nie každá oblasť kultúry vojvodinských Slovákov sa môže pochváliť takouto bilanciou, ktorá je vlastne výsledkom kontinuovanej práce a dobrých základov položených v minulosti.
Premyslený a systematický prístup k výtvarníctvu vojvodinských Slovákov v sebe zahŕňa aj oblasť spravovania výtvarným kultúrnym dedičstvom. Ide o zložitú a zodpovednú činnosť, ktorá zároveň môže byť sama o sebe tvorivá a inšpirujúca, o prenášanie kultúrnych artefaktov z generácie na generáciu, ich zaraďovanie do nových kontextov, neopakovateľnú interakciu s okolím. Svojou históriou umožňuje, aby tieto kultúrne hodnoty nadobúdali nové významy a aby svoje rozprávky rozprávali odznova.
20. výročie Galérie Zuzky Medveďovej oslavujeme práve v deň jej založenia svojráznou kontextualizáciou a autoaktualizáciou, kedy v Ústave pre kultúru vojvodinských Slovákov predstavujeme kultúrnej verejnosti Nového Sadu desať do prednedávna najohrozenejších, dnes už reštaurovaných olejomalieb našej prvej akademickej maliarky. Tieto diela v deň 20. výročia budú svedčiť o bohatom výtvarnom dedičstve vojvodinských Slovákov, zdôrazňujúc ľudskú tvorivosť a kultúrnu rozličnosť. Za týmto krokom budú iste nasledovať nové kroky, podobné vo svojej inovatívnosti a opäť rozličné vo svojich obsahoch. Keď v týchto predsavzatiach budeme úspešní, vtedy budeme prácu nášho Ústavu nazývať účelovou a kultúru vojvodinských Slovákov integrovanou na základe svojich osobitostí a špecifík.

riaditeľka
Ústavu pre kultúru vojvodinských Slovákov
Milina Sklabinská

Pri príležitosti 20. výročia založenia a pôsobenia

Kniha: Činnosť Galérie ZUZKY MEDVEĎOVEJ
Pri príležitosti 20. výročia založenia a pôsobenia

Výtvarné umenie slovenských autorov vo Vojvodine má dlhú a zložitú tradíciu. Je to oblasť kultúry, ktorá ešte stále nie je dostatočne a odborne preskúmaná.
Dávno, začiatkom osemdesiatych rokov minulého storočia v petrovskej galérii Blatno, svoje pionierske kroky urobila skupina mladých zanietencov. Ponúkli novú formu i obsahy. Udial sa kvalitatívny posun, ktorý za následok mal presadenie nových poetík. Moderne koncipované výstavy a provokatívne prezentácie tvorby aktuálnych slovenských výtvarníkov sa zdali byť škandalózne. Boli to časy, keď sa obhajovali prežité hodnoty, založené na tradičnej etnokultúre. Dominoval populizmus, už či ako recidíva socialistických idey o záväznej masovosti v kultúre, alebo jednoducho bol to primitívny strach od nového, neznámeho. Princíp populizmu stál ako Damoklov meč nad hlavami jednotlivcov, ktorí vtedy boli skutočnou progresívnou elitou. Je šťastie, že práve tá blatnovská skupina prežila šikanovania a útoky ochrancov kvázisocialistických ideológov a od 1. júla 1989 pracovala v novozaloženej Galérii Zuzky Medveďovej.
Výtvarná pozostalosť Zuzky Medveďovej sa stala ústredným, teda primárnym obsahom činnosti galérie, ale v žiadnom prípade nie jediným. Už na samom štarte sa pracovalo profesionálne a odborne. Galéria otvorila dvere umelcom rôznych profilov a zameraní. Prezentovali sa diela akademických umelcov, ale i insitných a amatérov. V novembri 1991 v galérii bola vernisáž 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia. Je to dodnes najväčšou výtvarnou prezentáciou slovenských akademických a afirmovaných výtvarníkov mimo Slovenska. Iniciatívou časopisu pre literatúru a kultúru Nový život bienále dostalo sprievodnú manifestáciu – Výtvarnícke snemovanie, ktoré sa časom stalo jediným odborným snemovaním o výtvarnom umení. Na snemovaní sa udeľujú dve ceny: Cena K. M. Lehotského za najlepšiu výstavu medzi dvoma bienále a Cena Cyrila Kutlíka za životné jubileum. Bienále sa stalo tradičnou umeleckou udalosťou, známou nielen v Petrovci, ale hosťovalo i v Novom Sade, Belehrade, Kikinde. V galérii vystavovali mnohí afirmovaní srbskí umelci, zahraniční umelci zo Slovenska, Austrálie, Kanady ...

Fundus galérie obsahuje više 800 obrazov, kresieb a skíc. Základná činnosť galérie je výstavno-dokumentačná.
Uvedená kniha je logickým pokračovaním prvej, vytlačenej pri príležitosti 10. výročia GZM. Nová kniha by zahrnula nasledovných 10 rokov úspešnej a bohatej činnosti galérie a stala sa vzácnym dokumentom a svedectvom doby.

Mgr. Pavel Čáni,
akademický maliar - grafik

Pätnásť rokov činnosti Galérie Zuzky Medveďovej

Od svojho založenia 1. júla 1989 do dnešných dní Galéria Zuzky Medveďovej sa stala najvýznamnejšou výtvarnou inštitúciou vojvodinských Slovákov. Súčasné výtvarné umenie vojvodinských Slovákov sa aj vďaka Galérii Zuzky Medveďovej v novšom období inštitucionalizovalo ako jeden z najčulejších a najbohatších segmentov súčasnej kultúry vojvodinských Slovákov. Za uplynulých pätnásť rokov vo výstavných priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej záverečne s rokom 2004 bolo usporiadaných šesťdesiatjeden výstav. Z toho vyše polovičky (36 výstav a jedna dvojvýstava) boli samostatné výtvarné prezentácie popredných slovenských vojvodinských výtvarníkov, najviac akademických a profesionálnych, ale aj amatérskych a insitných maliarov. Spomenuli sme si štyrikrát aj na Zuzku Medveďovú, lebo jej závetný dar občanom Petrovca bol priamou pohnútkou k založeniu tejto galérie, spomienkovými výstavami aj na Michala Kiráľa (1955 – 1995), Oľgu Garayovú-Babylonovú (1905 – 1988) a na prvého akademického maliara z radov vojvodinských Slovákov Karola Miloslava Lehotského (1879 – 1929). Samostatné výstavy sme usporiadali aj pri príležitosti životných jubileí umelcov.

Spoločných výstav v Galérii Zuzky Medveďovej v období 1989 – 2004 bolo dvadsaťštyri: niekoľko výstav amatérskych a insitných maliarov, niekoľko výstav alternatívneho či experimentálneho výtvarného prejavu a niekoľko výstav s tematickým zámerom. Najdôležitejšou spoločnou výstavou usporadúvanou v nepárnych rokoch od roku 1991 je Bienále slovenských výtvarníkov v Srbsku a Čiernej Hore, resp. Juhoslávii, ktorá každý druhý rok zoskupuje a prezentuje práce vyše dvadsať slovenských profesionálnych a akademicky vzdelaných výtvarníkov.
V uplynulom období bolo uskutočnené 7. bienále. Pri tej príležitosti Galéria Zuzky Medveďovej uďeľuje výtvarníkom Cenu K. M. Lehotského za najlepšiu samostatnú výstavu v uplynulom dvojročnom období, ako i Cenu Cyrila Kutlíka za životné dielo.
Od roku 1999 Galéria Zuzky Medveďovej v spolupráci s redakciou časopisu pre literatúru a kultúru Nový život organizuje Výtvarnícke snemovanie, na ktorom sa rozoberajú otázky minulosti a súčasnosti výtvarného umenia vojvodinských Slovákov.
Galéria Zuzky Medveďovej značne prispela k afirmácii a popularizácii výtvarného umenia vojvodinských Slovákov v širších rámcoch, tak v našej krajine, ako i na Slovensku. V spolupráci s Domom zahraničných Slovákov roku 2000 organizovala prvú spoločnú výstavu slovenských akademických a profesionálnych výtvarníkov z Juhoslávie na Slovensku pod názvom Dosahy. Roku 2004 bola spoluorganizátorom samostatnej výstavy Pavla Čániho v Prezidentskom paláci v Bratislave. Roku 2001 bola spoluorganizátorom výstavy obrazov Zuzky Medveďovej v Národnom múzeu v Belehrade a usporiadala i niekoľko prezentácií súčasného slovenského výtvarného umenia v Novom Sade (2002) a v Kikinde a Belehrade (2004).
V neblahých hospodárskych a spoločenských podmienkach Galéria Zuzky Medveďovej sa stala významnou kultúrnou ustanovizňou vojvodinských Slovákov. Touto skromnou publikáciou sme chceli venovať pamiatku na pätnásťročnú prejdenú cestu a spomenúť si na niektoré obrazy našich výtvarníkov, ktoré sme už mali možnosť vidieť vo výstavných priestoroch Galérie Zuzky Medveďovej.

Vladimír Valentík

Umelecká orientácia Zuzky Medveďovej

Čítať ďalej: Umelecká orientácia Zuzky Medveďovej

Dôkladne poznať a doceniť tvorbu Zuzky Medveďovej nie je možné bez sprítomnenia a ozrejmenia svojrázneho tradičného ľudopisného prúdu v slovenskom výtvarnom umení a bez poznania jeho tendencií v historickom kontexte.
Tento svojrázny prúd, tvorbou zameraný na vidiecku tematiku, vlastne na ľudovo-žánrovú maľbu a vo svojich začiatkoch i na portrétovanie významných osobností z národného života, vznikol polovicou 19. storočia ako štúrovská iniciatíva, ktorá sa manifestovala aj vo výtvarnej forme. Na samom začiatku týchto snažení stál maliar a litograf Peter Michal Bohúň (1822 – 1879), ktorý v Orle tatránskom (1846) zverejnil výtvarný program, určujúci jeho výtvarný zámer vydávať ručne kolorované litografické obrazy slovenských ľudových krojov, obrazy slovenskej krajiny a portréty významných osobností.
Takto tematicky orientovaný program – uplatnený na život vojvodinských Slovákov – je blízky výtvarno-tematickej orientácii maliarky Zuzky Medveďovej.
Na Slovensku sa výtvarné úsilie ľudovo-žánrového maliarstva prejavilo najmä v 90. rokoch 19. storočia. Najvýznamnejšími umelcami tohto obdobia boli Jozef Hanula (1863 – 1944) a výtvarníci z tzv. Grupy uhorsko-slovenských maliarov, založenej z iniciatívy maliara Jaroslava Augustu (1878 – 1970), ktorá si dala za úlohu výtvarne spracovať život slovenskej dediny. Do tohto združenia okrem Jaroslava Augustu patrili aj Gustáv Mallý (1879 – 1952) a Emil Pacovský (1879 – 1948).
Prvý akademický maliar z radov vojvodinských Slovákov Karol Miloslav Lehotský (1879 – 1929), lalitský rodák, na výzvu svojho kolegu a priateľa z pražskej akadémie Jaroslava Augustu tiež vystavoval v rámci tohto prvého výtvarného združenia na Slovensku a pod jeho vplyvom sa určitý čas venoval dedinskému ľudovému žánru a ľudovo-žánrovému portrétu.
V kontexte dejín umenia Slovákov v Juhoslávii môžeme teda konštatovať určitú nadväznosť výtvarného diela Zuzky Medveďovej na toto obdobie v tvorbe Karola Miloslava Lehotského.
Vplyv maliarskeho programu Grupy uhorsko-slovenských maliarov ešte dlho vyžaroval, aby nakoniec vyvrcholil vo výtvarnom diele Martina Benku (1888 – 1971), ktorý Zuzku Medveďovú navštívil počas pobytu v Petrovci roku 1934. Jeho monumentalizmom tradičná folklorizujúca podoba ľudopisnej maľby vrcholí a zároveň sa aj končí.
Treba zdôrazniť, že dvadsiate roky 20. storočia v slovenskom výtvarnom umení – s prvkami luminizmu a s domináciou žánrovej a ľudopisnej maľby – boli na úrovni myslenia z konca 19. storočia a iba tridsiate roky, keď Zuzka Medveďová už absolvovala štúdium a pôsobila v Petrovci, umelci Mikuláš Galanda (1895 – 1938) a Ľudovít Fulla (1902 – 1980) slovenské výtvarníctvo usmerňujú k moderne.
Výtvarnú tvorbu Zuzky Medveďovej treba pozorovať a hodnotiť v týchto reláciách, lebo táto umelkyňa vychádza z uvedených koordinát tradícií ľudovo-žánrovej maľby a neopustila ju až do konca života, nevšímajúc si nové umelecké postoje k výtvarnej tvorbe v súčasnom maliarstve.

Zuzka Medveďová - Biografia

Čítať ďalej: Zuzka Medveďová - BiografiaZuzka Medveďová, jedna z prvých slovenských maliarok, narodila sa 5. októbra 1897 v Petrovci. Vyrastala v roľníckej rodine, čo v podstatnej miere ovplyvnilo jej tvorbu, tak tematicky ako aj vo výtvarnom názore. Svoje výtvarné nadanie prejavila už v ľudovej škole. Širšia verejnosť si ju prvýkrát všimla ako nádejnú výtvarníčku počas Národného zhromaždenia, čiže prvých Slovenských národných slávností v Petrovci 28. augusta 1919 na výstave obrazov a ručných prác. Zuzka Medveďová – „samouká sedliacka deva“ sa vtedy verejnosti predstavila svojimi obrazmi a soškami.
S cieľom zapísať sa na štúdiá vo februári 1921 odchádza do Prahy. Keďže pricestovala mimo termínov prijímacích skúšok, zapojila sa do súkromnej školy prof. Ferdinanda Engelmullera, známeho krajinkára. Neskoršie, kvôli finančným problémom odchádza do Berlína, vyskúšať tam možnosť študovania. Nepoznala však dostatočne nemecký jazyk, takže sa musela vrátiť domov. V tomto období usporiadala v Petrovci svoju prvú samostatnú výstavu 2. – 3. septembra 1922, v budove, kde sa dnes nachádza jej galéria. Vystavených bolo 95 prác, z čoho až 40 olejomalieb. Na prvom mieste v katalógu tejto výstavy boli Slovenská izba a Žatva, uvedené ako najhodnotnejšie obrazy.
Zuzka Medveďová po čase predsa pokračovala v štúdiách, tentoraz však v Záhrebe, na Umelecko-priemyselnej škole. V roku 1923 sa jej predsa podarilo, predovšetkým vďaka učiteľovi Júliusovi Kubánymu, odísť späť do Prahy, zložiť prijímacie skúšky a zapísať sa na Akadémiu výtvarného umenia. Umelecké štúdiá v Prahe absolvovala roku 1929.
Zhromaždenie obce Báčsky Petrovec roku 1982 udelilo Zuzke Medveďovej Októbrovú cenu. 85-ročná Zuzka Medveďová sa mienila natrvalo presťahovať do Petrovca. Tento zámer sa jej už nepodarilo uskutočniť.
Zomrela v Pezinku (Bratislava) 1. februára 1985 a urna s jej popolom bola uložená do hrobu jej rodičov a sestier na petrovskom cintoríne 3. marca 1985.
Jej umelecké dielo v Petrovci ochraňuje Galéria Zuzky Medveďovej, ktorá bola otvorená 1. júla 1989.

Vladimír Valentík

O galérii Zuzky Medveďovej

Zuzka Medveďová krátko pred smrťou (1985) napísala svoj životný a umelecký testament, ktorý znie:

„Ja, akademická maliarka Zuzka Medveďová z Petrovca, celé svoje dielo, ktoré som vytvorila pod vysokým báčanským nebom a tak čudesne krásne kopiacimi sa oblakmi nad žatevnými poľami mojej Podhory a rodiska, teraz životom a prácou uzavreté venúvam svojim drahým rodákom, Petrovčanom a krajanom v Juhoslávii. S veľkou láskou a zriekaním som ho tvorila a do ich lásky ho porúčam.
Nech ho milujú s takou láskou ako som ja milovala ich.“


Na základe tejto písomne vyjadrenej poslednej vôle značnú časť výtvarného diela Zuzky Medveďovej dostali Petrovčania. Roku 1986 sa časť bývalej základnej školy dala na používanie petrovskému Domu kultúry a za účelom vytvorenia galérie boli adaptované bývalé učebne.
Galéria Zuzky Medveďovej bola slávnostne otvorená v sobotu 1. júla 1989. Prvá výstavná expozícia pozostávala z 54 zreštaurovaných prác Zuzky Medveďovej z darovaného fondu. Expozíciu tvorili portréty, krojované portréty, ľudovožánrové figurálne kompozície, kvetinové zátišia, akty a krajinky.
V Galérii Zuzky Medveďovej sa uskutočňuje jedna z najdôležitejších výtvarných manifestácií dolnozemských Slovákov – Bienále slovenských výtvarníkov. Je to výstavná manifestácia prehliadkového typu, ktorá sa prvýkrát uskutočnila v Galérii Zuzky Medveďovej od 23. novembra do 8. decembra 1991 ako 1. bienále slovenského vojvodinského výtvarného umenia – Petrovec ´91.

Expozície múzea

expozicie-mvs

Základnou povinnosťou múzea je uchovávať pre budúce generácie zbierkové predmety a využívať ich na rozvoj a rozširovanie poznatkov na základe výskumu, výchovno-vzdelávacej činnosti, stálych expozícií, dočasných výstav a ďalšími odbornými činnosťami. ...>

Galéria Zuzky Medveďovej

GZM

Galéria Zuzky Medveďovej bola slávnostne otvorená v sobotu 1. júla 1989. Prvá výstavná expozícia pozostávala z 54 zreštaurovaných prác Zuzky Medveďovej z darovaného fondu. Expozíciu tvorili portréty, krojované portréty, ľudovožánrové figurálne kompozície, kvetinové zátišia, akty a krajinky.

Ľudová architektúra

najstarsy-dom

Ľudová architektúra - kultúrna pamiatka „Najstarší dom v Petrovci“ je hlinená stavba panónskeho typu, aké sa stavali v období od 18. do polovice 20. storočia. Dom je robený technikou nabíjania hliny a celá jeho plocha je čiastočne pod úrovňou zeme. Sedlová strecha je z trstiny, otočená štítom do ulice. ...>

Výstavi MVS

Plagat PREDOK slovensky

Predok - symbol etnickej identity…

Predok - symbol etnickej identity vojvodinských Slovákov
velke zhromazdenie

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v…

Slováci a Veľké národné zhromaždenie v Novom Sade 25. novembra 1918
plagat za horami2018 tlac 1

Za horami, za dolami – tri storočia…

Pomaly to už budú tri storočia, odkedy na území dnešnej Vojvodiny žijú príslušníci slovenského…

Z obsahu...

Default Image

Ján Agarský

24.11.2012
Sanja Stvorcova plagat 2018

Saňa Stvorcová, samostatná výstava obrazov

19.05. - 31.05.2018 Saňa Stvorcová, samostatná výstava obrazov.
Jan-Chlpka 2013

Ján Chlpka

Samostatná výstava obrazov. 20.10.2013 – 17.11.2013
Jozef-Klatik 2000 2001

Jozef Klátik: O maľbe , o soche

Samostatná výstava. 28.12.2000 – 29.01.2001
Website by Webmedia